L.V. ŠAPOŠNIKOVÁ, Riaditeľka múzea N.K. Rericha v Moskve, Akademik Ruskej akadémie prírodných vied a Ruskej akadémie vied
VEĽKÝ ZÁKON VESMÍRU
Vo vesmíre pôsobí množstvo veľkých, významných ale i jednotlivých, čiastkových zákonov. Veľké zákony obopínajú obrovské vesmírne priestranstvá a čiastkové sa týkajú konkrétnych momentov kozmického tvorenia. Jeden z veľkých zákonov hovorí: „Vyššie v evolúcii, vedie za sebou nižšie.“ Pojem „vyššie“ znamená svety vo vysokom stave hmoty a s vysokými energetickými vibráciami, pričom „nižšie“ – označuje svety hustej matérie a malých rozmerov. Posledné menované nesú v sebe energiu nízkych vibrácií.
Je známe, že vo Vesmíre kozmické zákony pôsobia vo svetoch všetkých úrovní, vrátane Zeme. Závisí od úrovne vedomia ľudstva, či ten alebo onen vesmírny zákon je rozpoznaný a či je používaný v živote a na pochopenie procesov kozmickej evolúcie. Úprimne treba povedať, že na planéte Zem ešte nie sú vesmírne zákony pochopené v celej ich hĺbke a primerane tomu sa nepoužívajú v rôznorodých vyjadreniach pozemskej tvorivosti. To platí aj pre spomínaný veľký zákon. Tej skutočnosti, že práve vyššie svety hýbu pozemskou evolúciou, pozemské ľudstvo a predstavitelia jeho vedy doteraz neporozumeli. Nové myslenie, ktoré nazývame kozmické, sa v našom hmotnom svete formuje ťažko a v rôznych časoch i dramaticky. Myšlienka kozmickej evolúcie, že práve vyššie svety sú tie, ktoré menia naše vedomie a posúvajú našu evolúciu po schodisku duchovných úspechov, sa ešte nestala životnou pravdou a ani smerovaním v oblastiach výskumných činností.
Ak budeme pozorne sledovať históriu pozemského ľudstva, uvidíme v nej zvláštne energetické vzplanutia, ktoré zmenili jeho vedomie a rozšírili ho. Formuláciu „rozšírenie vedomia“ nájdeme vo filozofii Živej Etiky. Aký je význam tejto formulácie? Predovšetkým, je úzko spojené s veľkým zákonom: „Vyššie v evolúcii, vedie za sebou nižšie.“ Rozširovanie vedomia je zároveň hlavnou cestou evolúcie človeka. Je známe, že práve poznanie určuje evolúciu ako takú. Rozširovanie vedomia sa zabezpečuje poznatkami, prijatými od Vyššieho. Problém „vieme alebo nevieme“ súvisí s „vidíme alebo nevidíme“ a „chápeme alebo nechápeme“. Poznatky, ktoré potrebujeme, nás stále obklopujú a iba rozšírenie vedomia nám umožňuje ich vidieť, cítiť a porozumieť im. Preto proces rozširovania vedomia, pokiaľ to možno tak vyjadriť, prebieha pod vedením matérie vyššieho stavu. Ako toto všetko prebiehalo a aktuálne sa deje? Doteraz záblesky nového, širšieho vedomia, ktoré sa objavili v dejinách ľudstva, neboli správne vysvetlené a odhalené ich vesmírne korene. Podľa Živej Etiky sa tieto záblesky nazývajú evolučné energetické impulzy. Celá tvorivosť kozmickej evolúcie je naplnená takýmito impulzmi na rôznych úrovniach a s rôznymi výsledkami pre samotný Vesmír. Kozmické korene takýchto impulzov nám odhaľujú vnútorný zmysel vesmírnej evolúcie. Nevedomým odmietnutím poznania týchto koreňov uzatvárame cestu k pochopeniu kozmického evolúcie a k pravde, ktorá je základom kozmickej tvorivosti. Bez toho, aby sme toto všetko pochopili, sme ochudobnení o reálnu predstavu o Vesmíre ako takom a o realite nášho vlastného vývoja.
Formy kozmických impulzov sú veľmi odlišné a závisia od historických podmienok daného priestoru. Existujú impulzy v podobe explózií, ktoré prinášajú kozmickým telesám nové poznania. Dôležitú úlohu zohrávajú i duchovné učenia, nové metodiky poznávania Vesmíru, ako aj vedomosti, ktoré so sebou prináša umelecká tvorivosť. Impulz, v ktorejkoľvek časti vesmíru, v ktorej koná a v akýchkoľvek kozmických telách, ktoré zahrňuje pod svoju obežnú dráhu, musí mať nevyhnutne vyššiu energiu ako energia kozmického tela, ktoré prebúdza k evolučnému pohybu, vrátane i Zeme. Pre našu planétu musí mať impulz energiu Ohnivého sveta. Samotný proces tvorivosti takéhoto impulzu ako energeticko-evolučného javu je mimoriadne zložitý a musí ju nutne sprevádzať vedecká teória, ktorá odhalí všetky tmavé a nejasné miesta v tvorivom procese samotného impulzu. Kozmické impulzy vyznačené Ohnivou energiou, ktoré takpovediac „zostupujú“ na Zem sú najdôležitejším spojením planéty s procesmi kozmickej evolúcie. Pozemské impulzy sa udržiavajú na vysokej ohnivej energii a preto majú vysoký tvorivý potenciál. Je potrebné povedať, že prejavenie sa podobných impulzov na akomkoľvek kozmickom tele je spojené s periódami prebudovania celého Kozmu.
„Aké dôležité je udržiavať oheň impulzov,“ čítame v Živej Etike. „Bez tohto hnacieho mechanizmu akékoľvek dielo nemôže byť nasýtené najlepšími príležitosťami. Sily pôsobiace na dielo sa znásobujú ohňom impulzu. Preto je nevyhnutné usilovať o znásobenie daných síl Primárneho Zdroja. Pri všetkých budovaniach treba dbať na proporcionalitu a úmernosť.“ <…> „Oheň a impulz podporujú život v každom diele. Dielo tvorenia bez týchto kvalít stráca svoju vitalitu “.
A ešte : „Ohnivá vlastnosť prebýva v každom kozmickom impulze. Táto vlastnosť hýbe každým životným úsilím. Uvedomenie si tejto kvality poskytuje poznanie základných impulzov Nekonečna“. Tieto dva úryvky vystihujú hlavnú podstatu evolučných impulzov a ich životných kvalít, ktoré sú v prvom rade obsiahnuté v energii ohňa. Akýkoľvek počiatok činnosti, akékoľvek budovanie alebo kozmická premena potrebuje v pozemských podmienkach túto energiu vysokých vibrácií. Vyššie uvedené vlastnosti poskytujú impulzu silný tvorivý princíp, bez ktorého impulz nie je schopný zúčastňovať sa na kozmickej tvorivosti.
Čo evolučný impulz vytvára a akým smerom sa uberá jeho tvorivosť? Na túto otázku dáva Živá Etika jednoznačnú odpoveď: „Princípom tvorivého impulzu je rozširovanie vedomia“. Práve tento princíp, žijúci v impulze, rozširuje a mení vedomie pozemského ľudstva. Zo Živej Etiky sa dozvedáme, že energeticko-evolučné impulzy prichádzajú na Zem z Ohnivého Sveta a sú výsledkom jeho kozmického tvorenia. Práve Ohnivý svet je pre hmotný svet planéty Zem tým Vyšším, ktorý určuje kozmickú evolúciu sveta nižšieho. Všetky zmeny v nižšom svete, počínajúc ďalším čiastkovým rozšírením vedomia a končiac veľkými duchovnými posunmi, prichádzajú na Zem z Ohnivého Sveta, ktorému sú v Živej Etike venované až tri knihy. „Evolúcia smeruje ľudstvo,“ hovorí Živá etika, „utvrdením ohňa. Na každom evolučnom stupni postupuje ľudstvo pomocou rôznych takýchto impulzov “. Uvedené úryvky zo Živej Etiky nám opäť pomáhajú presvedčiť sa o význame energeticko-evolučných impulzov v tvorbe kozmickej evolúcie. Sú to impulzy, v akejkoľvek prejavenej podobe, ktoré realizujú veľký zákon Kozmu – Vyšší vedie za sebou nižšie. A tohto procesu sa zúčastňujú sochári kozmického života, v pravom slova zmysle.
Filozofia Živej Etiky pred nami odkrýva unikátny proces kozmickej tvorby, ktorej hĺbku zatiaľ moderné ľudstvo nie je schopné postihnúť a preto sa nemôže vedome zúčastňovať rovnakého procesu. „Veru, tvorcovia života tvoria neodvolateľne, spolupracujúc s Kozmickým Magnetom. Títo sochári žijú tvorivým impulzom. Títo sochári zintenzívňujú svoje ohne, aby nasycovali ľudstvo. Títo sochári rozširujú svojimi iskrami vedomia. Vskutku, títo sochári pomáhajú vedomiu prijať kozmické zákony “. Slovo „sochár“ sa najlepšie hodí ku tvorivosti vesmírnej evolúcie, v ktorej zohráva svoju nezastupiteľnú úlohu tvorivá ohnivá energia evolučných impulzov.
Kto sú však títo sochári? Bezpochyby vysokí duchovia plniaci svoje kozmické poslanie vo všetkých priestranstvách Vesmíru.
POSLOVIA KOZMICKEJ EVOLÚCIE
Kozmickí sochári, vysokí Duchovia, kozmickí Hierarchovia sa podieľajú na kozmickej tvorbe a sú úzko spätí s energeticko-evolučnými impulzmi tohto procesu. „Kto prinesie ľudstvu tento životný impulz?“, dočítame sa v Živej Etike. „Kto dá porozumenie jemným energiám? Iba duch so životným impulzom. Netreba hľadať v utvrdenom fyzickom impulze, ale v upriamenom neviditeľnom ohni, ktorým dýcha život. Takto jemnocitný duch Agni-jóga prináša ľudstvu prejav životného impulzu, preto si ctíme láskavosť ohnivých impulzov. Životný impulz nám takto prináša zavŕšenie – životodarný impulz, ktorý je vlastný Kozmickému Rozumu a ktorým je nasýtené kozmické vedomie. Žijeme tak podľa ohnivého princípu “.
Tu sa objavuje nová osobnosť – Agni-jóg, na ktorého pleciach je úloha sprostredkovať ľuďom to, čo sa prejavilo spolu s vesmírnym impulzom. Význam Agni-jóga v kozmickej evolúcii môžeme vysvetľovať rôznymi spôsobmi, ale jeho hlavnou úlohou je odovzdanie poznania ľudstvu. Agni-jóg žije na Zemi. O jeho úlohách rozhoduje miesto jeho prebývania. Medzi poznaním, prinášaným impulzom a ľuďmi je veľký rozdiel – v úrovni vedomia, vo zvláštnostiach a úrovni rozmerov svetov, v ktorých žijú predstavitelia Vyššieho sveta a samotní ľudia, rozdiel v jazyku a porozumení formuláciám a v mnohom inom.
Pre kontakt medzi jednými i druhými je potrebný „koeficient“, ktorý by v sebe zlúčil dva svety, Vyšší a nižší. Agni-jóg sa stáva „mostom“ medzi Vyšším a nižším, bez ktorého by nebolo možné prijímať kozmické impulzy. Agni-jóg je jedno z mien predstavujúce takýto druh sprostredkovateľa medzi svetmi. Všeobecnejším menom takýchto tvorcov je „Poslovia kozmickej evolúcie“. Ako obyvatelia Zeme, boli Poslovia úzko spätí s predstaviteľmi Vyšších svetov, ktorí boli z času na čas blízko k Zemi a nazývali sa mudrcami, Mahátmami alebo Učiteľmi s veľkým písmenom.
20. storočie bolo prelomovým v mnohých ohľadoch. V obrovských priestranstvách Vesmíru začala kozmická prestavba a planéta Zem bola v jej orbite. Vesmírne zmeny, ktoré sa pripravovali v priebehu niekoľkých predchádzajúcich storočí, dali o sebe vedieť s novou silou. Energeticko-evolučné impulzy, posielané Vyššími svetmi, si vyžadovali realizáciu v pozemských podmienkach. Išlo o zmenu vedomia. Je známe, že predtým existovali tri typy myslenia – mytologické, náboženské a vedecké. Tieto typy vedomia alebo myslenia sa navzájom menili pod vplyvom evolučných impulzov. V 20. storočí sa formuje filozofia Kozmickej Reálnosti. Možno ju považovať za energeticko-evolučný impulz Vyššieho. Obsahovala poznatky o Vesmíre, o zložitej stavbe svetov rôznych stavov hmoty, o novej vede a mnohom ďalšom, ktoré dokazovalo potrebu zmeny vedomia, ktoré sa vo filozofii Kozmickej Reálnosti úplne správne nazývalo kozmické. V Živej Etike boli odhalené nové prístupy k vede a ukázala sa nevyhnutnosť syntézy metafyzickej vedy s empirickou experimentálnou vedou.
Akýkoľvek impulz posielaný z Kozmu na Zem musí prejsť cez človeka, ktorý vďaka svojim kvalitám je schopný uplatniť vedomosti energetického impulzu na planéte a objasniť význam poznaní predložených Vyšším. Inými slovami, toto je proces zavedenia Vyššieho do nižšieho. Mnohí samozrejme nevedia, že sa Nikolaj Konstantinovič Rerich a Elena Ivanovna Rerichová stali v 20. storočí Poslami kozmickej evolúcie, vďaka úsiliu a snahe ktorých, prešiel do kultúry našej planéty kozmický evolučný impulz. Prvá kniha Živej Etiky mala epigraf: „Do nového Ruska, moja prvá zvesť“. A samotný text impulzu, ktorý prijala Elena Ivanovna, bol v ruštine.
Vzápätí po prvých knihách vznikla „Občina“, ktorú Rerichovci priniesli v roku 1926 do Sovietskeho zväzu. Táto kniha, varovanie pred zrodom stalinistického totalitného režimu, bola druhým znakom pozornosti Rusku zo strany energeticko-evolučného impulzu. Rerichovcom však bolo vydanie tejto knihy zamietnuté. Tretím znakom pozornosti Rusku bolo varovanie pred nemeckým vpádom v júni 1941. Toto varovanie nebolo vedením krajiny prijaté.
Obaja Rerichovci boli vysokými duchmi. Nikolaj Konstantinovič bol veľkým umelcom. Umenie, ktorému sa celý život vážne venoval, ho spájalo s Vyšším a prostredníctvom neho viedlo okolie ku vnímaniu a porozumeniu kozmického evolučného impulzu. Ako umelec videl viac a hlbšie ako obyčajní ľudia. Výsledkom tohto náhľadu boli jeho obrazy minulosti a prorocké plátna o budúcom. Ak vezmeme do úvahy tieto obrazy s ich detailmi a pravdivosťou, vzniká dojem, že ich maľoval s prirodzenosťou sebe vlastnou. A skutočne to tak bolo. Videl túto prirodzenosť v každom detaile a nálade. Jeho historické náčrty boli úplne reálne. A obrazy i tieto náčrty v celom svojom bohatstve odrážali minulý život. Jeho obrazy mali ešte jednu výnimočnosť – mali vyššiu energiu akou je energia hmotného sveta, ktorý ho obklopoval. Vedome vnímal záblesky osvietenia, vnuknutí jemnej intuície, ktoré neomylne počúval. V jeho práci vidíme prejavy priameho poznania, ktoré Živá Etika považovala za vyšší prejav zdokonaleného ducha.
Ešte na začiatku storočia vytvoril Rerich tri záhadné obrazy, ktoré jeho súčasníci hodnotili rôzne. Nikto z nich a medzi nimi nechýbali ani významní umelci, sa však k objasneniu týchto obrazov nepriblížil. Až po mnohých rokoch vyšlo najavo, že zobrazovali najdôležitejšie okamihy jeho života. Je treba povedať, že všetky tri okamihy úzko súviseli s jeho činnosťou ako Posla kozmickej evolúcie. Vznášal sa nad nimi duch kozmického impulzu a vanulo z nich kozmické Nekonečno.
Poklad Anjelov 
Vladykovia, nie tunajší 
Kniha Holubia
V popredí maľby „Poklad Anjelov“ (Сокровищe Ангелов , 1905) je vyobrazený meteorit, alebo Kameň, neskôr nazývaný práve takto. Tento Kameň a ohnivá energia s vysokými vibráciami pomohli realizovať myšlienky obsiahnuté v kozmickom impulze 20. storočia.
Na obraze „Vladykovia, nie tunajší “ (Владыки нездешние, 1907) vidíme ľudí vo zvláštnych tmavých odevoch. Obraz, podobne ako „Poklad Anjelov“, bol symbolický a vypovedal o kozmických Učiteľoch a ich mieste prebývania.
Napokon tretí obraz „Kniha Holubia“ (Книга Голубиная, 1911) svedčil o tajomnej knihe spadnutej z neba, ktorá obsahovala poznatky o Vesmíre. Niet pochýb o tom, že to, čo je zobrazené na tomto obraze, bolo symbolom kníh filozofie Kozmickej Reálnosti alebo Živej Etiky.
Meteorit zo súhvezdia Orión, Kozmickí Hierarchovia alebo Učitelia a systém poznania obsiahnutý v Živej Etike – to všetko bude prejavené v 20. – 30. rokoch dvadsiateho storočia a upomenie ľudstvo planéty Zem čím a kým sa vykonal kozmický impulz, určujúci ďalšiu etapu evolúcie našej planéty.
Tieto tri momenty na úsvite 20. storočia, ktoré vo svojich symbolických maľbách zobrazil Nikolaj Rerich, priamo súviseli s Vyšším, ktoré v kozmickej evolúcii vedie nižšie. Meteorit, ktorý prišiel z hlbín pre nás neznámeho Vesmíru, Kozmickí Hierarchovia a filozofia Kozmickej Reálnosti – to všetko boli súčasti energeticko-evolučného impulzu vyslaného do hmotného sveta planéty Zem pre jej ďalší posun. Rerichovci, ako Poslovia kozmickej evolúcie, boli vo svojej pozemskej práci úzko spätí s týmito okamihmi.
Pokiaľ ide o Elenu Rerichovú, jej poslaním bolo odovzdať ľudstvu Živú Etiku alebo evolučný impulz, ktorého cieľom bolo priviesť na planétu Zem nové kozmické vedomie. Skutočnosť, že práve Elena Ivanovna bola vybraná pre takúto tvorbu, svedčí o jej najbohatšom duchovnom talente. „Vladykovia, nie tunajší“, alebo Učitelia, sledovali jej rozvoj od detstva. Už vtedy videla prorocké sny, ktoré jej hovorili o budúcom. Prichádzali k nej videnia jej minulých životov. Mala najjemnejšiu intuíciu a bola jasnovidná a jasno-počujúca. Bola obdarená vysokým stupňom priameho poznania a zakreslila vízie, ktoré sa pred ňou z času na čas prejavili. Keď som v Indii pracovala s dedičstvom Rerichovcov, našla som celý zväzok výstrižkov s takýmito kresbami na zadnej strane.
Elena Ivanovna mala vysoký intelekt a postupom času vyrástla v najvýznamnejšiu filozofku. Úzko spolupracovala so svojím Učiteľom, čoho výsledkom boli knihy filozofie Živej Etiky. Informácie impulzu prichádzali priamo od Učiteľa. Postupom času sa informácie stávali čoraz zložitejšími a preto si proces spojený s evolučným impulzom vyžadoval zosilnenie energie, ktorú vlastnila pozemská žena Elena Rerichová. Impulz Živej Etiky stúpal stále vyššie a bolo nevyhnutné transformovať energiu Eleny Ivanovny na vyššiu. Táto premena bola nesmierne náročná a zmenila sa skôr na experiment než na obvyklú prácu Učiteľa. Elena Ivanovna bola informovaná o ťažkostiach experimentu. Ju to však nezastavilo. Bola si dobre vedomá, že takáto transformácia zlepší jej vlastnú schopnosť chápať Živú Etiku ako impulz. Vedela tiež, že zmena energetiky Posla-sprostredkovateľa umožní samotnej planéte osvojiť si tento impulz, získať príležitosť pre rozšírenie vedomia a prejsť na novú kozmickú úroveň.
Premena energetiky Eleny Ivanovnej začala, keď Rerichovci prišli do Indie v roku 1923 a pokračovala počas expedície po Strednej Ázii. Okrem toho, Elene Ivanovne bol daná veľká a neľahká úloha vniesť informácie Učiteľa do určitého systému. Túto prácu Elena Ivanovna vykonala bravúrne. Výsledkom bolo, že v rokoch 1924-1937 boli vydané knihy evolučného impulzu, ktoré obsahovali novú vedeckú metodológiu a nový systém poznania, ktoré mali vytvoriť základ kozmického vedomia planéty Zem. Knihy vydané Elenou Ivanovnou sa nazývali:
1. Výzva (Зов).
2. Osvietenie (Озарение).
3. Občina (Община).
4. Agni Jóga (Агни Йога).
5. Nekonečno (2 zväzky) (Беспредельность I., Беспредельность II., ).
6. Hierarchia (Иерархия).
7. Srdce (Сердце).
8. Ohnivý Svet (3 zväzky) (Мир Огненный I., Мир Огненный II., Мир Огненный III.).
9. Óm (AUM) (АУМ).
10. Bratstvo (Братство).
11. Nadpozemské (Надземное ) (nebolo zverejnené za života Eleny Rerichovej ).
Knihy predstavili hlavné problémy spojené s kozmickou evolúciou a novým kozmickým vedomím pozemského ľudstva. Obsahujú súčasné učenie Vyššieho a perspektívu budúcej pozemskej evolúcie. Elena Ivanovna aj Nikolaj Konstantinovič museli spolu s tým vykonať množstvo evolučných skutkov, ktoré súviseli s poznatkami obsiahnutými v evolučnom impulze. A v týchto skutkoch, alebo skôr tvorbe, zohrala expedícia po Strednej Ázii obrovskú úlohu, ktorá rovnako ako samotné Učenie, nebola doteraz úplne docenená.
ZALOŽENIE MAGNETOV
Treba povedať, že táto expedícia bola výsledkom Vyššieho impulzu a položila základy pre budúcnosť našej planéty. Za ním stáli Učitelia – Kozmickí Hierarchovia, ktorí priamo súviseli s procesom kozmickej evolúcie na Zemi.
V roku 1923 v indickom Darjelingu sa uskutočnilo stretnutie Rerichovcov s Učiteľom, na ktorom bola vyriešená otázka expedície, jej trasy, cieľov a aktivity jej účastníkov. Ako hlavní účastníci boli určení traja Rerichovci – Nikolaj Konstantinovič, Elena Ivanovna a ich najstarší syn Jurij Nikolajevič, ktorý v tom čase dokončil štúdium orientalistiky.
Najdôležitejšou aktivitou Rerichovcov na ceste bolo takzvané zakladanie magnetov. Magnet spomínaný v Živej Etike je energetická priestorová štruktúra, ktorá nie je vôbec podobná magnetom, ktoré poznáme. Na vytvorenie takejto štruktúry bola potrebná energia, ktorá presahovala obvyklú pozemskú kvalitu. Expedícia mala tri zdroje potrebnej energie. Tajomný meteorit zo súhvezdia Orión vlastnil vysoko vibračnú energiu nazývanú „A“. Tento typ kozmickej energie používali Rerichovci v zložitom procese zakladania magnetov. ( Pozn. prekl.: Úlomok z meteoritu zo súhvezdia Orión bol prepožičaný Rerichovcom Učiteľmi. Jedná sa o posvätný kameň, ktorý od nepamäti „putuje“ a chvíľu zostáva fyzicky a energeticky spojený s významnými ľuďmi, ktorí sa zúčastňujú rôznych procesov kozmickej evolúcie na Zemi. )
Druhý typ energie je nám známejší. Vysoká kozmická ohnivá energia, ktorú vlastnila Elena Ivanovna. Krátko pred expedíciou zmenilo niekoľko Učiteľov energetiku Heleny Ivanovny na vyššiu, pretože si to vyžadovala kozmická tvorba, vykonávaná Rerichovcami na putovaní. Cennosť tejto energetiky spočívala v tom, že zodpovedala nielen energii evolučného impulzu, ale taktiež o mnohokrát zvýšila schopnosť jej majiteľky porozumieť informáciám, ktoré na Zem prichádzali z Vyšších svetov.
A nakoniec energia, ktorú vlastnil Nikolaj Konstantinovič Rerich a ktorá bola súčasťou jeho umeleckých diel. Na trase expedície vytvoril tri slávne série – „Jeho krajina – Его Страна“, „Vlajky východu – Знамена Востока“ a „Majtreja – Майтрейя“. Zostáva len porozumieť, prečo Rerich vytvoril tieto obrazy počas expedície. Veď napokon, mnoho obrazov z uvedených sérií namaľoval až po expedícii. Ako základ mu slúžili náčrty a skice, ktoré vytvoril počas cesty.
Prečo napriek tomu niektoré maľby týchto sérií maľoval umelec na náročnej a zložitej ceste expedície?
Pred mnohými stáročiami pretínali chodníky a cesty tejto expedície obchodné cesty. Kráčali po nich pútnici rôzneho vierovyznania, valili sa vlny nomádov a niesli sa, iskriaci kopijami a mečmi, dobyvatelia rôznych rás a národov. Všetci zanechali na trase expedície svoje energetické stopy. Prešli tadiaľ poznania-chtiví a vzdelaní cestovatelia, ktorí zanechali svojim potomkom jedinečné knihy. Rôznymi smermi postupovali Učitelia a mudrci a niesli skryté zámery a kozmické misie. V týchto častiach boli i Poslovia kozmického vývoja, ktorí plnili svoje ťažké a zložité úlohy spojenia svetov Vyšších a nižších, nesúc tieto svety v sebe. Po týchto cestách sa pohybovali kazatelia rôznych náuk, ktorí niesli ľuďom duchovný vhľad a nádej na lepší život. Len v takomto časopriestore sa mohol veľký a jemnocitný umelec Rerich ponoriť do minulosti, ožívajúcej na jeho ceste a cítiť jej vesmírnu múdrosť a večnosť Nekonečna. Tu, na týchto cestách, došlo k úžasnému prepojeniu času a priestoru, kozmických prejavov a pozemského neúnavného úsilia k neznámemu i tajomnému. V tejto podivuhodnej syntéze minulosti a budúcnosti, kozmického a pozemského, duchovného a hmotno-materiálneho sa v Rerichovi-umelcovi a vedcovi formovala zlatistá aura jeho obrazov, preniknutá jemnou energiou meta-histórie. Videl minulosť tak jasne a zreteľne, že rozpoznával, čo z tejto minulosti obohatí budúcnosť a vyživí ju potrebnou energiou. Obrazy, ktoré vytvoril na expedícii mali vyššiu energiu ako tie, ktoré maľoval na iných miestach. Bola tomu nápomocná ešte jedna okolnosť. Expedícia prešla miestami hlbokého staroveku, kde bolo stále cítiť stopy magnetov, ktoré položili Poslovia kozmického vývoja pred tisíckami rokov. Cítil jedinečnú kontinuitu od staroveku po súčasnosť, videl unikátne procesy kozmickej evolúcie a jej vysoký tvorivý potenciál.
Založenie magnetov, ktoré Rerichovci uskutočnili v najpriaznivejších energetických podmienkach, bolo úspešné a tak planetárne energetické polia kultúry budúcna so všetkými vlastnosťami tejto kultúry mohli začať svedčiť vo svojom historickom základe. Založenie magnetov zabezpečilo prechod planéty na vyššiu úroveň kozmického rozšíreného vedomia. Vedomia, ktoré priniesol na zem evolučný impulz. O zakladaní magnetov sa dá napísať mnohé. Ale hlavný zmysel tohto procesu bol sformulovaný v impulze Živej Etiky. Magnet premieňa priestorové idey v reálne činy. Ako taký zložitý proces prebieha, stále nie je známe. Ale história Zeme pozná nemálo výsledkov založení magnetov. Tvorba Poslov na trase expedície po Strednej Ázii mala zjavne kozmickú povahu a zohrávala najdôležitejšiu úlohu v evolúcii našej planéty.
Vynára sa otázka, kde a v ktorých krajinách založili Rerichovci zázračný magnet, ktorý určuje budúci osud pozemského ľudstva, jeho vedomie, jeho nový zmysel a nový základ jeho kultúry. Krajiny, ktoré boli súčasťou trasy expedície, budú tvoriť základ novej geografickej podoby Zeme. Trasa sa začala v Sikkime, kde pred časom žili Učitelia. Potom pokračovala v Indii, v krajine vysokej kultúry, ktorá sa formovala od dávneho staroveku a priniesla všetko duchovne cenné až do našich dní. Po Indii tu bol čínsky Sin-ťiang, kde mali členovia výpravy veľké nepríjemnosti. Bolo treba požiadať o pomoc sovietsky konzulát v Urumči. Pomoc bola poskytnutá a výprava pokračovala ďalej, prekročila hranice Sovietskeho zväzu a dostala sa do Moskvy. Ale v Moskve Rerichovci nedosiahli potrebný cieľ. Potom, čo precestovali takmer celú krajinu, sa dostali do Altaja, kde zostali asi mesiac. Ďalšou krajinou bolo Mongolsko, po ktorom expedícia vstúpila do Tibetu. Tam bola uväznená a v najťažších podmienkach strávila zimu na náhornej plošine Čantang, kde ich karavána prakticky zahynula. Na jar 1928 sa vytrhli z tibetského zajatia a cez Trans-Himaláje opäť vstúpili do Sikkimu, opíšuc na planéte Zem záhadný okruh svojej trasy. Nevieme presne, kde práve oni založili svoje vysoko energetické magnety, ale je možné urobiť nejaké predpoklady. Evolučná tvorba spojila precestované krajiny do jedného kruhu. Každá z týchto krajín mala základy pre založenie vysoko energetickej štruktúry a pre zmenu, v tejto súvislosti, samotnej energie v krajine. O tom, že magnet bol položený v Moskve, svedčí odovzdanie série obrazov „Majtreja – Майтрейя“ Moskve. Vieme, že Nikolaj Konstantinovič daroval Mongolsku obraz „Veľký Jazdec“. V oboch krajinách tak zostali znaky vysokej energie budúcnosti.
Pokiaľ ide o ostatné krajiny, v tejto súvislosti je potrebné vykonať seriózny výskum.
ZAVŔŠENIE KOZMICKEJ TVORBY
Po výprave v Strednej Ázii sa Rerichovci usadili v himalájskom údolí Kulu s založili Himalájsky inštitút vedeckých výskumov „Urusvati“, čo v sanskrte znamená „Svetlo rannej hviezdy“ ( podľa mena, ktorým volal Elenu I. Rerichovú Učiteľ M.). Všetci štyria sa aktívne podieľali na práci Inštitútu. Nebol to iba ďalší z Inštitútov v Himalájach, ale jedinečná inštitúcia, ktorá pracovala na princípoch novej vedy, ktorej teóriu poznania nachádzame v evolučnom impulze Živej Etiky. Táto teória je založená na kozmickom vedomí, z ktorého hľadiska bolo treba zvažovať všetky vedecké problémy a uskutočňovať vedecký výskum. Tento inštitút bol prvým semienkom novej vedy, ktorá sa mala stať základom kozmickej tvorby na Zemi. Z inštitútu sa v krátkom čase stala medzinárodná inštitúcia, s ktorou začali spolupracovať najväčší vedci planéty ako Albert Einstein, Nikolaj I. Vavilov, Sarvépalli Rádhákrišnan, Čandiraséchara Ráman, Suniti Kumar Chatterji a mnoho ďalších. Ústav za krátku dobu svojej existencie uskutočnil množstvo výskumných expedícií v Himalájach, vydal jedinečné vedecké časopisy, ktoré obsahovali články, ktoré vzbudili záujem vo vedeckom svete celej planéty. Osud inštitútu „Urusvati“ však nebol najlepší. Svetová hospodárska kríza v rokoch 1929-1933 pripravila ústav o financovanie. Druhá svetová vojna, ktorá sa začala onedlho, prerušila medzinárodné vzťahy dovtedy nadviazané s mnohými vedcami.
Smrť Nikolaja Konstantinoviča v roku 1947, potom Heleny Ivanovny v roku 1955 a tiež Jurija Nikolajeviča v roku 1960 znemožnila obnovenie Inštitútu Urusvati v nasledujúcej budúcnosti. Budovy boli zakonzervované, štúdium bohatých zbierok už neprebieha. Pokus Svjatoslava Rericha v 70. rokoch prilákať sovietskych vedcov k práci v Kulu nebol korunovaný úspechom. Doteraz sa nič nezmenilo.
Dvadsaťročná prítomnosť veľkých ruských tvorcov v Indii nebola náhodná. Obidve krajiny mali v staroveku spoločné kultúrne korene a tento zväzok dáva o sebe vedieť aj v našej dobe.
Rerichovci zanechali Rusku a Indii jedinečné dedičstvo, založené na energetickom impulze kozmickej evolúcie. Nejde o jednoduché dedičstvo, ale o poznanie našej evolúcie v reálnom zmysle.
Rerichov pakt bol ďalšou udalosťou spojenou s tvorbou Rerichovcov a s impulzom kozmickej evolúcie.
Vojny, vojny. Začali sa ešte v hlbokom staroveku a ich smrteľné vlny sa preniesli až do našich dní. A čím ďalej, tým horšie. 20. storočie prinieslo vojny celosvetového rozsahu, vyzbrojené zbraňami hromadného ničenia, ktoré zahubili milióny civilistov a zničili samotné korene kultúry – duchovné aj materiálne. Tieto vojny uvrhli ľudstvo ďaleko dozadu a bránia jeho evolučnému rozvoju. Podobné vojny Planéta nepoznala ani v staroveku, ani v stredoveku.
Odstránenie vojen, vytvorenie stabilného sveta – to je to, o čom hovorili a o čo sa usilovali Učitelia, Kozmickí Hierarchovia po celé stáročia.
Prvá svetová vojna sa ešte nestihla skončiť, keď sa začala formovať Druhá. Rerich cítil jej strašné približovanie už od začiatku 30. rokov. V tom čase namaľoval sériu obrazov, akoby pokračujúc v prorockých maľbách v predvečer Prvej svetovej vojny. Nikolaj Konstantinovič varoval, čo v blízkej budúcnosti čaká planétu.
Elena Ivanovna písala listy americkému prezidentovi Rooseveltovi a trvala na užšej spolupráci s Ruskom. Ale nikto jej nevenoval pozornosť. Burácali bály, reštaurácie boli zaplnené do posledného miesta, organizovali sa recepcie pre uspokojenie túžby stretať sa s vysoko postavenými ľuďmi, na námestiach miest víťazne duneli dychové orchestre. Všetko svedčilo o neodolateľnom úsilí o potešenie a ľahký, veselý život. Ani Kozmickí Hierarchovia nedokázali zastaviť Druhú svetovú vojnu, ktorej koniec by bol strašný a ukrutný – zničenie dvoch japonských miest Hirošimy a Nagasaki atómovými bombami.
Stále však bolo možné zachrániť kultúru pred zničením. Poslovia kozmickej evolúcie Nikolaj Konstantinovič a Elena Ivanovna vypracovali dôležitý právny dokument o ochrane kultúrnych a historických hodnôt a inštitúcií počas vojny i v mierových časoch. Dokument dostal názov Rerichova zmluva ( Pakt Rericha) a v súvislosti s ním bol vztýčený symbol Kozmických Učiteľov – Vlajka Mieru.
Pakt podporil americký prezident Franklin Roosevelt a podpísali ho mnohé krajiny Latinskej Ameriky. Mnohé európske krajiny a Sovietsky zväz to, bohužiaľ, odmietli urobiť. Planéta vstúpila do Druhej svetovej vojny bez zmluvy alebo vedomia potreby ochrany kultúry. Výsledok bol zničujúci. Žiadna predchádzajúca vojna nepriniesla také ničenie kultúrneho dedičstva ako Druhá svetová vojna.
Až po vojne, v roku 1954, OSN prijala Haagsky dohovor, ktorý bol založený na Rerichovom pakte. V dokumente však boli urobené určité zmeny – doložka o ochrane kultúrneho dedičstva a inštitúcií v čase mieru bola vypustená. Sovietsky zväz tento dokument podpísal.
Je potrebné poznamenať, že informovanosť o dokumente o ochrane kultúry bola slabá. Vojnové aktivity po Druhej svetovej vojne priniesli veľa skazy kultúrnym a historickým hodnotám. Boli zničené pamiatky histórie a kultúry v Juhoslávii a Afganistane, zničené jedinečné múzeum v Čečensku v Groznom. Počas bojov boli vyhodené do vzduchu a spálené úžasné a jedinečné veže patriace čečenským rodom. V Iraku bolo zničené a vyplienené múzeum, kde sa uchovávali exponáty starodávnych kultúr Mezopotámie. Káhirské národné múzeum, zasvätené kultúre Starovekého Egypta, bolo prepadnuté, no našťastie obhájené dobrovoľníkmi. Po celej planéte Zem, počas nepriateľských akcií i v čase mieru, barbari ničia najcennejšie kultúrne objekty. Rusko nie je výnimkou. Nechápanie, čo predstavuje kultúra, duchovná a materiálna, nevedomosť a chamtivosť zničili starodávne chrámy, paláce, usadlosti a mnoho iného, z čoho pozostáva kultúrne dedičstvo v najširšom zmysle slova. Energia akumulovaná a vrstvená po mnoho storočí hynie spolu s týmto dedičstvom. Zničenie tejto jedinečnej energie oslabuje duchovné základy ľudí a otvára širokú cestu k nevedomosti a nedostatku duchovnosti.
Mohlo by byť povedané, že Inštitút novej vedy v Kulu, ako i Rerichov pakt, ktoré získali celosvetový význam, boli neúspešné a stali sa minulosťou. To sa však nedeje s impulzmi kozmickej evolúcie. Skôr či neskôr sa už raz vytvorený a energeticky stabilný impulz opäť prejaví a dá nový život tomu, čo bolo vykonané Poslami. Horšie časy pominú (samozrejme, nie samy od seba), v Indii sa znovuzrodí Inštitút Urusvati, kultúrne dedičstvo bude chránené v spojenectve verejnosti s vládnucimi kruhmi krajiny, ktoré, ak sa bude správne využívať, dá krajinám novú skutočnosť kozmického vedomia. Semená, zasiate impulzom kozmickej evolúcie a starostlivo ukryté Poslami pred všetkými nepriateľmi a možno i pred zničením, bezpochyby vyrastú a prinesú pre planétu potrebné plody, bez ktorých ani nové vesmírne vedomie, ani samotný človek – duchovný človek – nebudú schopní sa sformovať a plne vyzbrojení vstúpiť do kozmickej tvorby.
Rerichovci začali a svoju misiu úspešne zavŕšili v 20. storočí.
Nám, predstaviteľom 21. storočia, bol daný odkaz, aby sme pokračovali v ich vesmírnom diele. Nikolaj Konstantinovič a Elena Ivanovna rozpracovali najvážnejšiu tému kozmického vedomia, opierajúc sa o energeticko-evolučný impulz Živej Etiky. Pripravili všetko tak, aby na planéte Zem, v súlade s kozmickým zákonom, prešlo vedomie ľudstva do svojej vyššej fázy – do kozmického vedomia. Do pôdy našej planéty vsadili vzácne semienko kozmického myslenia. Energia magnetov, ktoré založili, premení myšlienky v činy. Nám, pokračovateľom veľkého diela Rerichovcov, bolo odkázané uskutočniť tieto činy. Nech neustúpime a nestratíme odvahu na ťažkej a zložitej ceste kozmickej evolúcie v našom hmotnom svete malého rozmeru s menom planéta Zem.
L.V. ŠAPOŠNIKOVÁ, Riaditeľka múzea N.K. Rericha v Moskve, Akademik Ruskej akadémie prírodných vied a Ruskej akadémie vied
