„Prejavme snahu pochopiť podstatu života. Žijeme! Pre aký dôvod? Načo sú všetky tie dlhé roky bojov, úspechov, víťazstiev, sklamaní, smútku, utrpenia, šťastia a sĺz? Načo to všetko je? Všetko má svoj účel, vždy rovnaký, nemenný a stály. Nezáleží na tom, čo robíme, kde a ako žijeme, v akom stave vedomia sa nachádzame, zmysel života je rovnaký. Účelom nášho života, našich skúseností a pocitov je, aby sa perla vedomia stala nesmrteľnou, aby zažiarila ako večný klenot ducha. Preto žijeme, preto prežívame všetko, čo sa nám deje. Je ťažké pochopiť, že utrpenie a radosť, alebo nevera priateľa, alebo práca, alebo ľudia, alebo knihy, alebo choroba, alebo zdravie – všetko je pre to isté, všetko preto, aby sa rozšírilo vedomie a jeho kryštál sa stal nesmrteľným. Ľudia prinášajú veľa smútku a žiaľu. Niekedy je ťažké sa s nimi zmieriť, pretože sú pre nás bremenom. Ale keď poznáme veľký cieľ, môžeme zavrhnúť kroky, ktoré k nemu vedú? Celá prítomnosť, ktorá je a celá budúcnosť, ktorá príde a všetko, čo sa deje alebo bude diať, to všetko vedie človeka na zemi k tomuto jedinému cieľu. Uvedomenie si tohto faktu nám môže dodať silu smelo, nebojácne a odvážne čeliť vlnám javov, ktoré nás ženú k cieľu. Toto poznanie môžeme vyjadriť formulkou: „Pane, buď vôľa tvoja“, čo vedie k tomu istému. Ak si neuvedomujeme podstatu života a zmysel jeho jednoty, zdá sa ľudskej mysli, ktorá nevidí pravdu, že niečo vedie a niečo zasahuje, ale je to pre ľudstvo. Ďalšia, vyššia úroveň chápania jasne a nemenne ukazuje, že všetko – dobro a zlo, dobré a zlé, radosť a smútok, všetky javy života slúžia a môžu slúžiť (v záujme) dosiahnutia tohto veľkého cieľa. Keď Učiteľ hovorí: „Všetko obraciam na dobré“, riadi sa práve týmto chápaním života. Je to už štádium ducha, kedy všetky sily, dobré aj zlé, svetlé aj temné, začínajú slúžiť človeku. Legendy hovoria, že duchovia živlov môžu slúžiť človeku. Môžu, ale nie skôr, ako sa dosiahne táto fáza. Radosť z prekážok, radosť z ťažkostí, radosť zo smútku a bremien ducha, radosť zo všetkého dobrého i zlého, čo život prináša, bude krokom k tejto zvláštnej múdrosti. Zvládnutie pokoja a rovnováhy ducha spočíva na tomto hlbokom pochopení všetkého, čo sa človeku deje. Zvládnutie radosti a prijateľnosti ťarchy života v ňom, v človeku, ale nie mimo neho, nie vo veciach, nie vo fenoménoch prebiehajúceho života. Všetko prijíma pokorný duch, ktorý sa zmieri, t. j. už sa nesnaží zvrátiť karmu a tak ju obrátiť proti sebe s malým pochopením zmyslu a účelu javov, ktoré sa mu dejú. Pokora ducha nie je otrocké a ponižujúce podriaďovanie sa okolnostiam alebo ľuďom, nie – je to veľká sila ducha, ktorý v sebe našiel základ rovnováhy a rovnako, bez toho, aby ju stratil, sa vyrovnáva s priaznivými aj nepriaznivými podmienkami života. Človek musí mať veľkú silu čeliť vlnám života odvážne, pevne a pokojne, bez nadmerného nadšenia, sťažovania sa, radosti a nespokojnosti, t. j. zachovať si rovnováhu ducha. A vtedy sa pred človekom začne odkrývať podstata pochopenia života a sprístupní sa mu jeho tajomstvo. Duch sa povznesie nad duálny pól zjednoteného života a vidí všetko úplne, vcelku, bez toho, aby bol priťahovaný len k jednému z pólov a bez toho, aby odmietal druhý v slepom nepochopení Veľkého zákona duálnej podstaty zjednotenej veci. Múdry človek však vie, že žiadny pól javu, či už zlý alebo dobrý, nemôže existovať bez druhého, opačného. Tým, ktorí strádajú a sú zaťažení, ale toto vnímajú, povedal Vladyka: „Veľká je vaša odmena v nebi.“ Ako inak by sme mohli jasnejšie a jednoduchšie poukázať na mechaniku a psychotechniku Veľkého zákona? Je ešte treba dodať, že pre nich sa rovnováha obnoví a póly sa vyrovnajú nielen v nebi, ale aj na Zemi, raz a na nejakom mieste, ale bude, rovnako nemenná a neodvolateľná, ako je neodvolateľný Zákon. A zákon je nezmeniteľný, lebo sa na ňom nezmení ani jediná čiarka, ako povedal sám Spasiteľ.“
Hrany Agni Jógy čl.201. 18.5.1957
