„Už som v jednom z listov písala, že manželstvo považujem za posvätný pojem a že by som nikdy nehodila kameňom po žene, ktorá by z nezištnej lásky nerešpektovala zaužívané zvyky, avšak za predpokladu, že svoje šťastie nestavia na nešťastí iných. Zdá sa mi, že to, čo bolo povedané, je dostatočne široké a nechcela by som sa ďalej zaoberať vysvetľovaním všetkých prípadov, kedy je možné porušiť zvyklosti. Veď každý rozumný človek si dobre uvedomuje význam nedotknuteľnosti manželstva a rodinnej harmónie pre rastúcu generáciu a pre budovanie krajiny (štátu). Podľa Učenia je rodina predobrazom štátu. Blahobyt a prosperita štátu sa opiera o pevné základy rodiny.
Ak hovoríme o najnezmeniteľnejších kozmických pravdách, ktoré ustanovujú nedotknuteľnosť manželstva, potom väčšina ľudí použije tieto proklamované pravdy práve na ospravedlnenie jeho porušenia. Ak im teda potvrdíme, že nedotknuteľnosť manželstva sa zakladá na veľkej pravde o polovičných dušiach, s čistým svedomím sa vrhnú hľadať im prislúchajúcu dušu a nájdu ju pri každom cudzom krbe. Je nemálo tých, ktorí všetky svoje vzplanutia pripisujú kozmickým príťažlivostiam. Je možné takýmto ľuďom vysvetliť, že práve čistota ich manželského života ich najskôr priblíži k nájdeniu súzvučnej duše? Keby sa im povedalo, že v nespútanosti mravov polovičné duše cítia navzájom voči sebe obzvlášť silný antagonizmus, neverili by tomu a rozhorčili by sa. Pritom len s čistotou citov sú možné najkrajšie kombinácie a najlepšie možnosti. V morálnom úpadku moderného ľudstva je súzvučná kombinácia najvzácnejšou zriedkavosťou, ale len vtedy sú možné najvyššie dosiahnutia vo všetkých svetoch …
Je šokujúce pozorovať, s akou ľahkomyseľnosťou ľudia pristupujú k Učeniu, ktoré od nich vyžaduje najvážnejší, najhlbší postoj ku všetkým otázkam života, pri uvedomení si svojej plnej zodpovednosti nielen za každý čin, ale aj za každú myšlienku. Živá Etika, ktorá kladie dôraz predovšetkým na morálne základy, si vyžaduje i plné uvedomenie si zodpovednosti, plnenie povinností a všetkých prijatých záväzkov, čestnosť vo všetkom a voči všetkým. Každá lož, každé klamstvo, každé pokrytectvo je prísne odsúdené. Človek, ktorý vstúpil na cestu Učenia Živej Etiky, si musí byť vedomý sám seba vo všetkých svojich činoch a musí vedieť, že porušenie morálnych zásad spôsobí zintenzívnenie následkov pre neho samého, pretože už nemôže povedať, že konal v nevedomosti.
Čistota v manželstve je preto nevyhnutnou podmienkou pre všetkých pravých žiakov. Ako sa môže človek dotknúť Odkazov Svetla, ak je duša plná nespútaných citov?! Jeden z Učiteľov hovorí: „V dávnych dobách musel majster, ktorý očisťoval striebro, sedieť pred téglikom s roztavenou hmotou kovu, kým neuvidel svoju tvár, ktorá sa odrážala v očistenom kove.“ Zušľachťovateľ ľudského súcna – zákon evolúcie – zjemňuje hrubé formy života podľa dokonalého vzoru a musí tieto formy priviesť do takého bodu vývoja, v ktorom sa (dokonalý) vzor odráža v každej organickej bunke týchto foriem – vo všetkých podmienkach, stavoch, fyzických, duševných a duchovných – a oheň, čiže námaha, vypätie a utrpenie, je jedinou pákou, ktorou sa hmota – ľudská rasa – môže pozdvihnúť od „téglika“. Fyzická hmota (substancia) sa musí pozdvihnúť do svetla hmoty (substancie) vyššej mentálnosti, kde vzdanie sa všetkej pripútanosti k nižším stavom hmoty, vášňam, umožní prejav jemnejších, dokonalejších duchovných foriem.
Žiaden rozumný človek nemôže nevidieť veľkú potrebu zmeny metód uzatvárania manželstiev a niektorých ustanovení v súčasných zákonoch o manželstve – ak si len želáme, aby po nás nasledovala lepšia rasa ľudských bytostí. Avšak odmietanie súčasných zákonov manželstva, úmyselné rozvracanie ideálov a prijímanie bezprávia, ktoré panovalo v predpotopných časoch, môže priniesť len jeden výsledok – degeneráciu. Ľudstvo nezíska opätovné sily a poznanie tým, že sa vráti späť do hlbín času. Iba očistný postupný pohyb vytvára evolúciu. Preto sa výchova a vzdelávanie musia zamerať na vyhľadanie správnej kombinácie sobášiacich sa strán a namiesto doterajšieho chaotického pohlavného miešania zaviesť jediné manželstvo…
Dobrý záhradník, ktorý chce vypestovať krásny kvet z určitej čeľade, zbiera semená alebo odoberá štep z najlepšieho exemplára vybraného druhu a kombinuje ho s iným druhom z tej istej čeľade a keď takto získa dokonalejší druh, dbá na to, aby nemiešal jeho semená s horšími predstaviteľmi tej istej čeľade. Rovnaké zákony platia i pre ľudskú rasu. Preto žiadna námietka nemôže urobiť z toho, čo sa bežne nazýva „sexuálnou slobodou“, nič iné ako slobodu uspokojovania nižších túžbob…
V budúcej dokonalejšej rase budú pravé manželstvá rovnako bežné tak, ako sú v súčasnosti zriedkavé.
Samozrejme, že nie je možné trvať na pokračovaní manželských zväzkov medzi ľuďmi, ktorí sú si navzájom antagonistickí, neverní a krutí, pretože by to bol najhorší druh tyranie, ale je potrebné vykonať starostlivý výber a použiť prirodzené prostriedky pre vytvorenie rozumnej kombinácie. Nesprávne alebo nepriaznivé postavenie planét, sebecké dôvody a nenormálna pohlavná vášeň dosahujúca chorobnosť sú v súčasnosti príčinou väčšiny nešťastných a neprirodzených manželstiev.
Ľudstvo sa teraz rozvíja podľa iného aspektu univerzálneho zákona, než aký riadil zrod a evolúciu človeka v predchádzajúcich obdobiach nášho cyklu. V dávnych a minulých časoch prevládal zákon diferenciácie – rozdelenia, zatiaľ čo teraz pôsobí predovšetkým zákon spájania – a tí, ktorí sa snažia prostredníctvom egoistických túžob vzdorovať Božskému predurčeniu, sa tým sami odrezávajú od toku evolúcie.
Na záver uvediem ešte jeden úryvok: „Žena súčasnej rasy sa blíži k vyššiemu bodu v prebiehajúcom Cykle a každá žena, ktorá pomôže zachrániť muža pred jeho nižším ja tým, že sama nepodľahne pokušeniam, ktoré jej do cesty postaví aj jej nižšia prirodzenosť a tým utvrdí existenciu vyššej fázy života – táto žena urobí pre záchranu rasy, ku ktorej obaja patria, viac, než môže urobiť ktorýkoľvek muž, nech je akokoľvek veľký, v prebiehajúcom Cykle. Budúca epocha bude epochou ženy a preto to bude žena, ktorá bude nakoniec povolaná k prísnej zodpovednosti za nemorálnosť nášho veku viac ako muž. Prichádzajúci Cyklus prináša veľkú príležitosť pre ženu, preto sa na vás opäť Obraciam, dcéry Svetla: modlite sa, aby vám Boh, ktorý je vo vás, pomohol zachovať si čistotu…“[2] „
—————–
[1] Pozri: Učenie Chrámu. Ponaučenie 86 („Zákon“).
[2] Pozri: Učenie Chrámu. Ponaučenie 95 („Mojim dcéram“).
Listy E. I. Rerichovej v deviatich zväzkoch / Listy. VI. zväzok (1938-1939), E. I. Rerichová R. J. Rudzitisovi, 10. júna 1939.
Manželstvo len na plodenie detí je neprípustný a (boho)rúhavý jav.
„Ľudia zabudli alebo presnejšie, nechcú uznať veľký kozmický význam lásky. Materializmus našej doby zredukoval lásku na úroveň fyziologickej funkcie. Lásku v dnešnej dobe chápeme nanajvýš ako psychologický prejav. Ak by sme však opäť pochopili Kozmický charakter lásky, hľadali by sme v nej jej vyšší prejav, prebudenie všetkých vyšších emócií a tvorivých schopností. Práve v tomto prebudení spočíva hlavný cieľ, hlavný zmysel lásky. Láska je jediná tvorivá sila. Na vyšších úrovniach Bytia je všetko vytvárané myšlienkou, avšak na oživenie týchto myšlienkových obrazov sú potrebné dva Počiatky, ktoré sú spojené Kozmickou Láskou. Okolo základných pojmov dvoch Počiatkov sa nahromadilo veľa nedorozumení. Náboženstvá, najmä kresťanské sa veľmi prehrešili proti najväčšej Sviatosti Vesmíru, keď znevážili manželstvo a ponížili ženy tým, že pohŕdali láskou a hlásali obetu celibátom či mníšstvom – tohto duchovného oklieštenia ako vyššieho úspechu ľudského ducha! Tento strašný fanatizmus má vážne dôsledky, medzi ktorými je umŕtvovanie tela najmenším zlom. Spomeňme si na všetko to zločinné pokrytectvo, na všetky tie hrozné sexuálne zvrátenosti a zločiny, ktoré boli spôsobené týmito zákazmi a rozsudkami proti Kozmickému zákonu. Úplne nepochopené sú aj slová Krista: „Kto sa pozerá na ženu, aby po nej túžil, už s ňou zcudzoložil vo svojom srdci“. Tieto slová treba chápať vo svetle Kozmického Zákona príbuznosti duší a zákonných manželstiev, o ktorom som vám písala v liste z 5. mája. Správne spojenia (kombinácie) poskytnú ľudstvu potrebnú rovnováhu. Je to práve strašné cudzoložstvo, ktoré ničí ľudstvo a hrozí zničením celej planéty. Správne pochopenie veľkej sviatosti, úcta k Ženskému Počiatku znovuzrodí Svet. Ľudia musia pochopiť Božstvo Lásky v jej najvyššom prejave a nachádzať jej odrazy tu na Zemi. A samozrejme i samotné potomstvo ako plod lásky bude oveľa vyššie ako potomstvo náhodného párenia. Preto je manželstvo len kvôli potomstvu neprípustným a rúhavým javom. Musíme mať stále na pamäti, že človeku je súdené stať sa Tvorcom Sveta, ba dokonca Svetov, preto všetky druhy tvorenia musia byť prejavené jeho duchovnou podstatou, čo je možné len vďaka horeniu vyššej Lásky. Iba láska odhaľuje všetky skryté ohne – takto sa v základoch každého tvorenia nachádza veľká príťažlivosť, veľká láska. Všetko na Svete závisí od lásky a je ňou udržiavané. Láska vedie k vyššiemu pochopeniu.“
Listy E. I. Rerichovej v deviatich zväzkoch / Listy. III. zväzok (1935), E. I. Rerichovej A. I. Klyzovskému, 9. januára 1935.
