Z listov E.I.Rerichovej pre E. R. Rudzite a R. J. Rudzitisovi, 15 .04.39, zv. 6, s. 362-364.
„Teraz o vami vymenovaných spolupracovníkoch E. P. Blavatskej.
Olcott (pozn.: Henry Steel Olcott) bol jej najbližším spolupracovníkom. Bol jej blízkym z karmických dôvodov, … Ale nemožno ho považovať za žiaka v plnom zmysle slova. Pretože inak by ju nezradil, ako to opakovane robil, nezanechal by spisy znevažujúce tú, ktorá mu toľko odhalila. Ale, samozrejme, keďže nevlastnil širokú myseľ, nemohol oceniť šírku vedomia E. P. Blavatskej, svetské maličkosti mu zakrývali vnútorný veľký zjav Blavatskej. Aby človek správne ocenil veľkého človeka, musí byť sám nemenej veľký.
Ani z Ramaswamira (pozn.: S. Ramaswamier) nevyšlo nič významné, okolie ho pohltilo. Čoskoro potom zomrel.
Existoval ešte jeden veľmi talentovaný žiak T. Subba Row (pozn.: Tallapragada Subba Row Garu), ktorého Mahátma M. poslal k Blavatskej, aby jej pomohol pri práci na „Tajnej Doktríne“ so sanskritskými termínmi a pri výklade niektorých ustanovení v brahmanskom učení. Tento „dôstojný“ žiak však nedokázal ovládnuť svoju výlučnosť a fanatizmus vlastný jeho kaste pri pohľade na skryté poznanie Východu, ktoré sa dostáva k ľuďom na Západe, a to dokonca prostredníctvom Európanky, a bol naplnený takou nenávisťou a závisťou voči E. P. Blavatskej, že sa rozhodol zdiskreditovať ju a jej dielo. Za týmto účelom rozoslal množstvo listov vplyvným osobám, v ktorých ich informoval, že E. P. Blavatská je už len prázdna schránka, pretože Mahátma M. ju opustil a ponechal napospas osudu. Samozrejme, tieto listy mali opačný výsledok a on sám, ako celkom mladý muž, ochorel na zvláštnu chorobu. Bol pokrytý vriedkami a hovorilo sa, že zhnil zaživa. A pritom bol jedným z najnádejnejších žiakov….
Sinnett (pozn.: Alfred Percy Sinnett) mal vrelú povahu a jeho vzplanutie nebolo dlhé. Bol to slušný človek, ale jeho vrodená anglosaská domýšľavosť mu uzavrela priblíženie k Svetlu. Vzhľadom na to, že pomáhal E. P. Blavatskej a úprimne, hoci chladne sa zaujímal o Učenie a bol aj vzdelaným človekom, Mahátmovia ho prijali za svojho korešpondenta, aby prostredníctvom neho posunuli nové myšlienky a koncepcie do intelektuálneho prostredia západného sveta. Svoj život skončil smutne, takmer zabudnutý.
Damodar (pozn.: Damodar K. Mavalankar), krásna duša hinduistu, bol veľmi oddaný Veľkým Učiteľom a E. P. Blavatskej, no predsa neobstál v poslednej skúške. Keď sa dozvedel, že E. P. Blavatská sa do Indie nevráti, zanechal zverenú prácu a odišiel do Tibetu hľadať Mahátmov. Mahátmov jeho prečin veľmi zarmútil, pretože práve on mal zostať na svojom mieste a mal byť najvernejším svedkom a ochrancom E. P. Blavatskej, a teda aj celého teozofického hnutia. On však dal prednosť pre seba jednoduchšiemu riešeniu veci, čo viedlo k jeho pádu…..
Judge (pozn.: William Quan Judge) bol lepším ako väčšina ostatných. Mnohí ho ohovárali. Ale, samozrejme, mal aj slabosti, ktoré sú u priznaných žiakov neprijateľné. Mahátmovia teda nenašli medzi Európanmi žiadneho skutočného žiaka… A tak sa nikto z Európanov nedostal k Vežiam*…“
*„Veže“ – synonymum ašrámu Veľkého Bieleho Bratstva
Z listu E.I.Rerichovej A. A. Kamenskej, 30. roky 20. storočia, zv. 6, s. 523
O Annie Besantovej (pozn.: Annie Besant) môžem povedať, že ju považujem za veľkého ducha a vážim si jej činnosť v Indii, ale veľmi ľutujem, že s ňou bol Leadbeater (pozn.: Charles Webster Leadbeater), ktorého považujem za jej temného génia. … Nedokážem si ani len predstaviť nejaké porovnanie medzi A. Besantovou a E. P. Blavatskou, tak vysoko bola Blavatská vo svojich duchovných dosiahnutiach. E. P. Blavatská bola skutočnou Vyslankyňou Veľkého Bratstva, a to hovorí za všetko. Posvätne si ctíme jej meno a celou silou svojho ducha povstávame proti akémukoľvek umlčovaniu a znevažovaniu tejto pozoruhodnej ženy a všetkého, čo priniesla.
E.P.Blavatská s priateľmi a žiakmi
