Texty zo Živej Etiky ku téme 24.11.2024, ktoré zaujali:
„…Veda sa vo svojom vývoji neriadila žiadnym plánom. Rozvíjala sa náhodne, v závislosti od narodenia geniálnych ľudí, zvláštností ich ducha, smeru, ktorým sa uberala ich zvedavosť. Veda nikdy nebola inšpirovaná úsilím o zdokonaľovanie ľudskej bytosti… Keby Galileo, Newton a Lavoisier nasmerovali sily svojho ducha na poznanie ľudského ducha a ľudského vedomia, možno by náš ľudský svet mal teraz inú podobu. Ľudia vedy nevedia, kam sa uberajú ….
Nikto si vážne nepoložil otázku, ako na človeka vplýva neuveriteľné zrýchlenie života, ktoré sa dosiahlo vďaka najnovším komunikačným prostriedkom. Telefóny, lietajúce stroje atď. Propagátori a šíritelia modernej vedecko-technickej kultúry z hľadiska biológie a psychológie konajú jednoducho naslepo, ako tí „najnevedeckejší“ ľudia. Každý vie, že moderné mestá nie sú postavené pre fyzické blaho obyvateľov. Súčasný priemysel, systém, ktorý sa usiluje vyrábať čo najviac a čo najlacnejšie, si nepoložil otázku, ako ovplyvňuje fyzické a morálne vlastnosti človeka. Čo je však najviac spochybňujúce, je duchovný obraz moderných ľudí.
„Väčšina civilizovaných ľudí dáva najavo len veľmi rudimentárnu uvedomelosť… Chýba im morálny cit, estetický vkus a religióznosť…
Východiskom je prebudovanie modernej civilizácie na základe novej vedy o človeku…
Je nevyhnutné zriadiť osobitný vedecký Inštitút, ktorý by si za cieľ stanovil rozvoj syntetického poznania o človeku. Takýto Inštitút by nemal byť len obyčajnou vedeckou inštitúciou, ale komorou experimentov, od rozhodnutí ktorej závisí osud civilizácie budúceho ľudského rodu.
Na základe bádaní Inštitútu by bolo možné vybudovať novú ľudskú spoločnosť, v ktorej by bol človek chránený pred zhubným vplyvom neorganizovanéhо vynálezectva, pred fantáziami sociálnych reformátorov, pred všetkým „pokrokom“, ktorý sa uskutočňuje pod nátlakom nie skutočnej potreby, ale ľahkovážnej služby pôžitkom a príjemnostiam.
Spolu s prestavbou človeka sa zmení aj vonkajší Svet vôkol nás …“
E. I. Rerichová. Zápisy besied s Učiteľom, zošit 63 (1934 – 1940).
N.K.Rerich – Majtreja na križovatke ciest (Майтрейя на перекрестке путей (Через перевал))
