Aj veľkému Pravidlu – „Keď je žiak pripravený, vtedy sa objaví i Učiteľ“ – mnohí málo rozumejú. Je len málo tých, ktorí sa zamýšľajú nad tým, čo skutočne znamená táto pripravenosť? Nemala by táto pripravenosť pozostávať z určitých vlastností? Problém je v tom, že ľudia si nechcú uvedomiť, že základ tejto pripravenosti a celého dosiahnutia spočíva v nasledovaní Vyššieho Ideálu a z toho vyplývajúcej ohnivej premene našich citov, celého nášho charakteru. Pre ľudí je oveľa ľahšie vzdať sa všetkých nadbytkov a nezaťažujúc svoju myseľ, mechanicky odpočítavať pránajámu, než zbaviť sa čo i len jedného zlozvyku, ktorý je kameňom úrazu na ceste k duchovnému dosiahnutiu. Ale ako sa hovorí, všetko mechanické, čo sa dotýka len vonkajšieho človeka, je bezcenné a nemôže premeniť vnútorného človeka, ktorého premena je jediným cieľom všetkých pravých Učení. Preto je veľmi, veľmi potrebné pamätať na to, že všetci Veľkí Učitelia sa zaoberajú a pracujú len s vnútorným človekom, ktorého sféra leží vo svete mysle. Preto žiadny vysoký rádža ani agni jogín nepotrebuje žiadne mechanické techniky ani fyzické cvičenia.
A jediná nimi povolená koncentrácia je sústredenie sa na zvolený Vyšší Ideál v neustálom a nepretržitom upriamenom úsilí o stúpanie k Nemu. A takáto koncentrácia prebieha nepretržite; nech takýto jogín alebo žiak robí čokoľvek, jeho myseľ zostáva upriamená na jeho Ideál, všetko robí v mene tohto Ideálu, vo svojom srdci neustále pociťuje lásku a prítomnosť tohto Obrazu. Toto je jediná skutočná koncentrácia prikázaná v ezoterickej filozofii, ktorá skúma iba vnútorný svet, svet transcendentálny. Takisto modlitba, ktorú žiak predkladá, je práve toto nepretržité srdečné upriamené úsilie a státie pred Vybraným Zovňajškom. Pri tejto príležitosti si spomínam na príbeh o tom, ako bol raz veľký mudrc Konfucius ťažko chorý a jeho priatelia, ktorí ho prišli navštíviť, v domnení, že zomiera, mu navrhli, aby začal odriekať modlitby, na čo sa Mudrc usmial a povedal “ Moja modlitba sa začala už dávno.“ A vskutku, nebol azda celý jeho život takýmto ustavičným státím pred Veľkým Ideálom, skutočnou modlitbou pred Najvyšším?
List E. I. Rerichovej A. M. Asejevovi z 21.7.1934
N.K.Rerich – Chrám v Naggare, 1929 (Храм в Наггаре, 1929)
