…Zasvätenie – je odvážny čin pripojenia sa k Tvári Svetla a nebáť sa na Ňu pozrieť. Spojenie so Svetlom si vyžaduje odvahu a v takomto stupni sebaobetovania je nádherné zasvätenie.
Učiteľ môže odovzdať mnoho znamenitých poznatkov, ale nakoniec povie: „Teraz choď sám a preukáž nebojácnosť.“ Na konci cesty sa vyžaduje osobitné napätie vedomia. Všetky vedomosti sa rozplývajú a pútnik zostáva na útesoch vzostupu osamelý. Keď sa zozbierané odevy trhajú vo víchrici, plameň srdca zostane jediným, ktorý zohrieva. Je počuť (rôzne) hlasy, ale oni neznejú ako milované Volanie. Na Svetlo sa treba vopred pripraviť a prijať ho bez strachu…
Nadpozemské, 232
N.K.Rerich – A hľa. A vidíme – (И узрим. И мы видим, 1922)
