„Život je symbolizovaný riekou alebo zurčiacim potokom, nikdy nie jazerom alebo studňou. Pohyb je predurčený životom. Pohyb všetkého a vo všetkom je základom súcna. Je potrebné si zamilovať pohyb – avšak nie tak vonkajší, ako skôr vnútorný. Pohyb nebeských telies je nespozorovateľný napriek všetkej ich rýchlosti. Zem sa oku bežného človeka zdá nehybná. Tak aj vnútorný pohyb je pre pozemský zrak neviditeľný, ale podstata človeka si musí uvedomovať neustály pohyb – iba ním sa môže zachvievať srdce. Nie je možné si predstavovať seba ako nehybného, keď nám planéta dáva príklad nepretržitého otáčania; ona existuje vďaka tomuto pohybu. Človek nemôže teda zotrvať v nehybnosti. Vedomie však napovie, že márnosť je iba predstieraným pohybom. Opäť sa dostávame na cestu rytmu a harmónie. Márnivosť je disonancia a môže len popudzovať a rozdrobovať akumulácie. Iba rozšírené vedomie si uvedomuje, kde leží hranica medzi upriamením a márnivosťou.“
(AUM, 494.)
Drahí priatelia na ceste Živej Etiky,
„Santana“ je veľmi syntetické a viacrozmerné slovo. Znamená „Rieku života“ so všetkými jej výtvormi, udalosťami, okolnosťami a zmenami. Pojem rieky života môžeme pochopiť a prijať vo všetkom, čo vidíme v sebe, vo všetkom vôkol nás a v každom plynúcom okamihu. Jedna vec je však uchopiť túto myšlienku mysľou a celkom iná vnímať tok udalostí bez toho, aby sme nimi boli pohltení. Tento postoj si vyžaduje dlhé obdobie sebarozvoja, ktoré prebieha súbežne s otvorením srdca. Iba srdcom možno naplno prežívať seba samého ako súčasť prúdu prejaveného života a zároveň udržiavať vedomie vo vyšších jemnohmotných úrovniach, ktoré sú skutočným domovom duše.
Pustovník sedí na brehu rieky a pozoruje jej búrlivý tok – pozorovať život taký, aký v skutočnosti je, možno len vystúpením z jeho prúdu.
Rieka života sa mohutným prúdom upriamuje do budúcnosti. Jej prameň je v horách, ktoré symbolizujú začiatok vteleného života, ako aj vzostup ducha cez skúšky a prekážky každodenného života. Spočiatku je koryto rieky úzke, ale čím ďalej tečie, tým je širšie a mohutnejšie, symbolizujúc rozširovanie vedomia človeka.
Pustovník sedí v rozjímaní a v jednej ruke drží ruženec, symbol duchovnej disciplíny a praktiky; ukazovák druhej ruky smeruje nahor, do Vyššieho Sveta. Je šedivý starobou, ale mladý duchom. Palcom nohy sa pustovník dotýka tečúcej vody – stále zostávajúc vo svete, ale zároveň je od neho vzdialený.
Astrologicky sa chodidlo spája so znamením Rýb, ktoré symbolizuje nezištnú službu ľudstvu. Vedľa pustovníka je vchod do jaskyne a pred ním chladnúci popol z ohňa ako symbolu spálených nižších vášní. Dúha pod najväčším balvanom v rieke je symbolom večnej prítomnosti Jemnohmotného Sveta a duchovných kvalít samotného pustovníka.
Obraz hovorí o ceste transformácie, ktorou musí človek nevyhnutne prejsť v živote. Vyžaduje si čas a duchovné úsilie, ale je naším posvätným predurčením, ku ktorému skôr či neskôr dospejeme, prechádzajúc život za životom vo večnom toku premeny Rieky života…
Stretneme sa 24. októbra o 21:00 (a každú nedeľu v rovnakom čase, podľa rovnakého vzoru, až do nasledujúceho 24. dňa).
S bratskou a sesterskou láskou, Medzinárodná koordinačná skupina.
Ako prebieha meditácia? Tu
Kartu a list ku 24.10.2023 si môžete stiahnuť tu:
Obrázok ku téme 24. októbra 2023 si môžete stiahnuť vo veľkom rozlíšení tu:
